Silu mysle netreba podceňovať. Najdôležitejší orgán, ktorý umožňuje sile prírody, aby pri pôrode splnila svoju úlohu, je náš mozog. Resp. naša myseľ. Práve s ňou budeme počas kurzu a tehotenstva veľa pracovať.
Myseľ výrazne ovplyvňuje fyzické reakcie tela rodiacej ženy pri pôrode.
Najaktívnejšou časťou rodiacej ženy je hypothalamus a hypofýza – starobylá, primitívna mozgová časť, žľaza, ktorá produkuje všetky hormóny, ktoré sa zúčastňujú pôrodného procesu. Činnosť „nového“ mozgu, neokortexu (mozgu intelektu) by mala byť počas pôrodu čo najviac utlmená.
Ako je možné, že sa v dnešnej modernej dobe táto skutočnosť pri pôrode úplne ignoruje?
Myseľ, ktorá má schopnosť dať telu impulz, aby sa plynule otvorilo a hladko priviedlo na svet bábätko. Rovnaká myseľ, ktorá dokáže pod vplyvom strachu naše telo paralyzovať a úplne zablokovať prirodzené pôrodné procesy.
Ak nahradíme myšlienky na bolesť a strach myšlienkami duševnej pohody a radosti, dokážeme si v plnom zmysle slova vytvoriť pozitívnu skúsenosť pôrodu, ktorý nás čaká.
„Keď sa pozrieme na rodičku očami fyziológa, je ľahké interpretovať jav, ktorý poznajú matky a tiež pôrodné asistentky, ktoré zažili nerušený pôrod. Je to tá skutočnosť, že pokiaľ žena rodí po svojom, bez akejkoľvek medikácie, stáva sa bežne, že sa akoby oddelí od okolitého sveta, akoby „ odišla na inú planétu“. Trúfne si robiť to, čo by sa vo svojom bežnom spoločenskom živote neodvážila urobiť, napríklad hlasno kričať či nadávať. Zaujíma tie najneočakávanejšie polohy, vydáva tie najneočakávanejšie zvuky. To všetko znamená, že znižuje kontrolu svojho neokortexu. Táto redukcia neokortexu je z praktického hľadiska najdôležitejším aspektom fyziológie pôrodu.“ Michel Odent
